Po dlhej a náročnej zime nemôže byť nič blahodarnejšie ako prechádzka zelenými rozkvitnutými oázami, ktoré doslova vlievajú do žíl energiu a pozitívne naladenie.
Naša metropola na Dunaji ponúka hneď niekoľko nádherných zákutí, ktoré by mohli pokojne súperiť aj s vychytenými dovolenkovými destináciami. Navyše netreba chodiť za nimi ďaleko. Sú doslova na dosah ruky a od centra mesta vzdialené len niekoľko minút cesty.
Koliba
Celé generácie Bratislavčanov si pamätajú obľúbenú krčmu Slamená búda na konečnej zastávke trolejbusu na Kolibe, ale zrejme netušia, že práve od jej názvu Strohhütte (Slamená búda, čiže Koliba) bol neskôr odvodený názov celej tejto štvrte.
Koliba je vyhľadávaným výletným miestom pre ľudí všetkých vekových kategórií, keďže ponúka nenáročnú, pohodovú turistiku. Počas prechádzky sa môžete pokochať pohľadom na prírodu Malých Karpát, prejsť sa na vrch Kamzík alebo sa vybrať na dlhšiu túru po niektorom zo značených turistických chodníkov. Z Kamzíka sa môžete odviezť na Železnú studničku lanovkou, ktorá je určená nielen pre peších turistov, ale aj pre cyklistov.
Železná studnička
Asi by sme nenašli Bratislavčana, ktorý o tejto lokalite nevie. Železná studnička sa už po celé generácie teší veľkej návštevnosti vďaka svojej malebnej kráse a geniu loci, typickom práve pre naše mesto.
Železná studnička má naozaj zaujímavú a romantikou predchnutú minulosť. Začiatkom 19. storočia tu vydrickí mlynári objavili prameň vzácnej minerálnej vody. V roku 1821 podnikavý Bratislavčan Johann Tronner požiadal prešporských radných pánov o povolenie postaviť tu na vlastné náklady drevené kúpele. Jeho žiadosti bolo vyhovené.
Popularita kúpeľov sa rozrastala a aj iní Bratislavčania tu chceli podnikať podobným spôsobom. Nie každému to však bolo umožnené. Najúspešnejším žiadateľom bol v roku 1826 prešporský mešťan Jozef Bergameny, ktorý tu vybudoval povestné Ferdinandove kúpele, pomenované po vtedajšom cisárovi Ferdinandovi.
Lokalita sa medzičasom stala obľúbeným miestom stretávania uhorskej aristokracie, čo miestu vdýchlo noblesnú atmosféru, ktorú tam cítiť dodnes. Okrem prechádzok v lesnom prostredí patrili k najväčším lákadlám aj umelo vytvorené jazerá, ponúkajúce možnosť člnkovania. Železná studnička sa stala aj miestom významných spoločenských podujatí ako rôzne plesy, predovšetkým sa tu konali preslávené majálesy. A hoci dnes sú mnohé stavby z čias monarchie dávno zničené, Železná studnička nestratila nič zo svojej noblesy a príťažlivosti, pre ktorú ju vyhľadávajú tisícky návštevníkov v každom ročnom období.
Sad Janka Kráľa
Dal by sa nazvať aj smaragdom, osadeným priamo v hlučnom centre mesta. Sad Janka Kráľa je najstarším verejným parkom v Strednej Európe a patrí k najstarším verejným parkom na našom kontinente.
Založili ho v rokoch 1774-76, teda v období vlády cisárovnej Márie Terézie, v čase, keď Bratislava dosahovala svoj najväčší rozkvet.
Od tej doby park prešiel mnohými zmenami. Tá dnešná je z roku 1839. Park je vzácny mohutnými starobylými stromami, z ktorých si ešte mnohé pamätajú časy monarchie.
No nielen flóra púta záujem návštevníkom. Sad Janka kráľa sa môže pochváliť aj jedinečným altánkom, ktorý bol pôvodne vežou Františkánskeho kostola. V srdci parku sa nachádza socha básnika Janka Kráľa, po ktorom získal aj svoje meno.
V súčasnosti má park kultúrno-spoločenskú funkciu, slúži ako oddychové a relaxačné miesto. Vytvára oázu pokoja a ponúka viaceré možnosti pre rekreačný šport.
Medická záhrada
Jedna z najkrajších záhrad z čias klasicizmu sa nachádza priamo uprostred mesta.
Vybudoval ju gróf Ján Gobert z Aspremontu, ako súčasť svojho výstavného paláca, ktorý ešte aj dnes stojí na Špitálskej ulici. Keďže sa v čase svojho vzniku nachádzala už mimo mesta, jej rozloha bola oveľa väčšia, než je dnes.
Najväčší rozkvet dosiahla záhrada v čase, keď sa jej vlastníkom stal gróf Esterházy, na začiatku 19. storočia.
Medická záhrada patrí k najobľúbenejším miestam Bratislavčanov, najmä Staromešťanov, ktorí si v nej vychutnávajú pohodu a relax, hoci aj uprostred všedného dňa.
Foto: Ramon Leško
