Dátum: 28. októbra 2021 Autor: Katarína Hanzelová Komentáre: 0
Viete kto je matkou slávnej Istropolitany

Vďačíme jej za renesanciu, ktorú k nám priniesla zo svojej južnej domoviny. Beatrix Aragónska patrí medzi významné kráľovné, ktoré ovplyvnili aj život nášho mesta.

Beatrix Aragónska a Matej Korvín dokonalý pár

Sychravý decembrový deň v roku 1476 v Budíne sa odrazu rozžiaril jasom zlatého kočiara, ktorý zastal na brehu Dunaja. Vystúpila z neho vznešená dáma v červených zamatových šatách podľa talianskej módy. Po belasom súkne, rozprestretom na zamrznutej zemi, kráčala v ústrety územčistému charizmatickému mužovi s korunou na hlave. Takto podľa kronikárov vyzeralo prvé stretnutie Beatrix Aragónskej s jej manželom, uhorským kráľom Matejom Korvínom.

Beatrix a Matej tvorili zvláštnu dvojicu na scéne renesančnej Európy. Obaja boli silné osobnosti, disponovali mocou, bohatstvom a vplyvom, no tak jeden ako druhý mali trochu pošramotený pôvod. Je známe, že starou matkou novej uhorskej kráľovnej bola obyčajná kupecké žena z Valencie a jej otec Ferdinand bol teda nemanželským synom neapolského kráľa Alfonza Veľkého. O Matejovi Korvínovi zas jeho odporcovia vyhlasovali, že nebol dosť urodzený na to, aby sa stal kráľom a korunu si ulúpil v neprehľadnom víre udalostí husitských vojen.

Matej Korvín sa narodil ako druhorodený syn významného uhorského veľmoža Jána Huňadyho, ktorého súdobý kronikár Ján z Turca označil ako „potomka ušľachtilého a dávneho valašského rodu.“ A hoci mu v žilách nekolovala priamo kráľovská krv, tento zdanlivý nedostatok vyvážil svojou inteligenciou a nevšedným vzdelaním.

Beatrix Aragónska a Matej Korvín dokonalý pár
Beatrix Aragónska a Matej Korvín dokonalý pár

Za polnočnými Alpami

Beatrix sa narodila a vyrástla na kráľov­skom dvore v Neapole na juhu Talianska, krajiny, v ktorej v 15. storočí už vládla renesancia. Prekvitalo tu vzdelanie, umenie a vďaka zámorskému obchodu bohatli meštianske vrstvy. Rovnako ako drvivá väčšina jej krajanov, aj ona mala o Uhorsku len veľmi nejasnú predstavu. Realita ju však aj tak nemilo zaskočila. Na tunajšie drsné podnebie si nikdy poriadne nezvykla. Okrem toho jej chýbal aj luxus, na ktorý bola zvyknutá, no naj ­viac ju znechucoval životný štýl tunajšej šľachty. Hrubé, neokázalé spôsoby, priam primitívne stolovanie. Na jej veľké zdese ­nie uhorskí veľmoži nepoužívali taniere a príbory. Jedli spoločne z jednej veľkej misy na stole, každý svojou lyžicou. Preto si zaumienila, že „zušľachtí divoké uhor ­ské plemeno“ a začala hneď od svojho manžela tým, že ho prinútila pravidelne sa holiť. Ten, keďže ju naozaj miloval, ju vo všetkých týchto snahách podporo ­val. Stál na jej strane, aj keď sa dostala do otvoreného konfliktu s jeho matkou, svojou svokrou Alžbetou Siládiovou, ktorá ju obviňovala z márnotratnosti. Svoj vplyv neobmedzila len na holiace potreby. Zo svojho rodného Talianska pozývala na uhorský dvor vzdelancov, umelcov a polo­žila tak základ renesančnej kultúry u nás. Dôkazom toho je prvá a jediná univerzita v Uhorsku – Academia Istropolitana, ktorá bola založená v Bratislave. Hoci zanikla už v roku 1490, mala veľký vplyv na rozvoj nielen uhorskej, ale konkrétne aj slovenskej kultúry a umenia.

Spor s nevlastným synom

Nech bola Beatrix akokoľvek múdra a rozhľadená panovníčka, bohužiaľ, nesplnila si základnú povinnosť, ktorá sa očakávala od každej kráľovnej. Nedala svojmu manželovi potomka a pokračova­teľa dynastie. Bola jednoducho neplodná a manželstvo zostalo bezdetné. Matej Korvín však syna mal. Ešte pred svad ­bou udržiaval vzťah s prostou dievčinou Barborou, ktorá mu porodila syna Jána Korvína. Keď kráľ pochopil, že legitím ­neho dediča mať nebude, pozval svojho ľavobočka aj s matkou na dvor, daroval mu rozsiahle majetky a privilégiá, okrem iného aj titul liptovské knieža a vycho­vávali ho ako budúceho nástupcu trónu. Beatrix s týmto riešením nesúhlasila a dá­vala najavo nenávisť voči malému Jánovi a jeho matke. Tú dokonca obvinila z ča­rodejníctva a tvrdila, že jej pobosorovala, aby zostala neplodná. Keď Matej Korvín v roku 1490 zomrel, uhorská šľachta neu ­znala nástupnícke nároky jeho vdove, ale ani jeho synovi. Za panovníka si zvolili Vladislava Jagelovského. Beatrix sa však nevzdávala.

Ohrdnutá nevesta

Stále disponovala obrovským majetkom a mala peniaze. Kto má peniaze, môže si kúpiť vojsko a byť nebezpečný. To vedeli aj uhorskí šľachtici, preto sa ju usilovali uchlácholiť, ako sa len dalo. Korunováciu Vladislava Jagelovského podmienili tým, že sa ožení s kráľovnou vdovou. Bol to veľmi divný sobáš. Vyparádená, roztúže­ná nevesta, ktorá už svoje najlepšie roky mala dávno za sebou a totálne otrávený ženích, ktorý by sa v tej chvíli radšej videl kdekoľvek inde, len nie s ňou pred oltárom. V roku 1500 pápež Alexander VI. anuloval manželský sľub a kráľ sa opäť mohol pokladať za slobodného muža. Beatrix odišla do rodného Neapola, kde o osem rokov neskôr aj zomrela.



Pridaj komentár